Ľudia môžu na ostrovoch žiť len vtedy, ak zabudli, čo ostrov predstavuje.
Gilles Deleuze
Žitný ostrov ohraničuje z juhu koryto Dunaja, zo severu jeho rameno Malý Dunaj a na východe Váh (niekedy sa uvádza Vážsky Dunaj). Nížiny a močiare regiónu kedysi pokrývalo Panónske more, z obrovskej vodnej plochy sa vynímali len Karpaty tvorené žulou a sporadicky nejaký ostrov alebo súostrovie.
Dunaj sa vo svojej delte rozvetvoval na mnoho ramien, menil (pôvodne) svoje hlavné korytá a usádzaním nánosov vytváral menšie či väčšie ostrovy.
Naplaveniny sa usádzali v riečnom koryte a postupne uzavreli vodný tok, voda si musela hľadať v kyprej pôde nové koryto, kým ďalšie sedimenty zvyšovali povrch pôdy. Tvar súostroví sa priebežne menil. Tisíce rokov trvajúci proces nevytvoril len vodnú sústavu Žitného ostrova, ale aj podmienky pre život na ňom.
Geografia a imaginácia kráčajú ruka v ruke vedľa seba. Balco ako dobrovoľný stroskotanec kopírujúci dynamický pohyb jeho (ostrova) vzniku sa rozhodol vytvoriť obrazovú správu o tomto type (ostrovnom) výsadku v strede Európy. Obklopený riekou ako vyslancom mora a oceánu prináša topografický prieskum tejto strategickej oblasti, kultúrno-sociálnu a krajinnú analýzu jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Slovenska, najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe a najväčšieho riečneho ostrova kontinentu vôbec.
Ostrovy sú často spájané s konceptom raja – kedysi súčasťou onoho sveta – sveta skutočnosti a pravdy. Súboj pevniny a vody podvedome vytvára permanentné napätie, ktoré determinuje lokálny spôsob existencie a jej sekundárnej vizuality. Prostredníctvom presne komponovaných krajinných záberov, nájdených zátiší a portrétov v precíznej práci s farbami Andrej Balco prekračuje štandardnú úlohu pozorovateľa, interpretuje krajinu nielen v zmysle vonkajších životných podmienok, ale aj v zmysle toho, čím by mohla byť. Človek v krajine potom dotvára základný rámec tohto kreatívneho pozorovania, ktorého sme sa prostredníctvom obrazových záznamov dočasne stali súčasťou aj my.
Eduard Kudláč, kurátor
Z verejných zdrojou formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.
People can live on islands only if they have forgotten what an island is.
Gilles Deleuze
Žitný ostrov (Rye Island) is bounded in the south by the Danube riverbed, in the north by the Little Danube, and in the east by the Váh River (sometimes referred to as the Váh Danube). The lowlands and swamps of the region were once covered by the Pannonian Sea, with the Carpathians formed by granite and some sporadic islands or archipelagos standing out from the vast body of water.
In its delta, the Danube branched out into many channels, changing its main riverbeds and creating smaller or larger islands through layers of deposits. The silt settled in the riverbed and gradually closed the watercourse. The water had to find a new riverbed in loose soil, while other sediments increased the soil surface. The shape of the archipelago changed continuously. Thousands of years of this process created not only the water system of Žitnýostrov but also the conditions for life on it.
Geography and imagination walk hand in hand, side by side. Balco, like a voluntary shipwreck mimicking the dynamic movement of its creation, decided to create a pictorial report on this type of (island) landing in the centre of Europe. Surrounded by the river as the ambassador of the sea and the ocean, he brings a topographical survey of this strategic area, a cultural-social and landscape analysis of one of the most fertile agricultural areas of Slovakia, the largest reservoir of drinking water in Central Europe, and the largest river island on the continent.
Islands are often associated with the concept of paradise – once part of the beyond – the world of reality and truth. The struggle between land and water subconsciously creates a permanent tension that determines the local way of existence and its secondary visuality. Through precisely composed landscape shots, found still lifes, and portraits, Andrej Balco transcends the standard role of the observer, interpreting the landscape not only in terms of external living conditions but also in terms of what it could be. The people in the landscape then complete the basic framework of this creative observation, of which we have temporarily become part through visual recordings.
Eduard Kudláč, curator
